Interview s bývalým predsedom predstavenstva a GR Železničnej spoločnosti Slovensko a.s. (ZSSK) Pavlom Kravcom k vráteniu dostupného

Ako vnímate kauzu „zlatých padákov“ dnes ?

PK: Rovnako ako pri jej vzniku: bola  súčasťou politického víťazstva SMERu, ktoré sa hneď na začiatku snažilo svoj imidž budovať metodikou: „Pozrite sa my sme iní ako oni !“. V skutočnosti,  po odvolaní nominantov KDH z manažmentov železničných spoločností, tak ako priznal predseda SMERu Róbert Fico, aj ich nominanti podpísali pracovné zmluvy s takým istým odstupným ako ich mali nominanti KDH, len na rozdiel od nich, my (rozumej nový minister dopravy) sme sa s nimi dohodli podpisom dodatkov k pracovným zmluvám, že sa ich vzdávajú do doby, kým to vláda nevyrieši.

Teda mesiac po prevzatí moci mali aj nové vedenia to isté odstupné ?

PK: Takto to priznal predseda vlády na hodine otázok v NR SR.

Kto je teda zodpovedný, že Vám bolo vyplatené vysoké odstupné?

PK: Ten istý minister, ktorý sa vedel dohodnúť na vzdaní sa odstupného s novými manažmentmi, sa mohol dohodnúť aj s manažmentmi, ktoré plánoval odvolať.

Predložil Vám nový minister takýto návrh ?

PK: Nie, ale na prvom stretnutí generálnych riaditeľov všetkých štátnych podnikov a akciových spoločností nový minister povedal, že politických nominantov automaticky odvolá a ponechanie nestraníckych odborníkov zváži.

Aký je rozdiel medzi politickým nominantom a nestraníckym odborníkom ?

PK:   Správnejšie je používať pojem odborník – člen politickej strany a odborník nečlen politickej strany, teda stranou nominovaný. Medzi týmito z hľadiska odbornosti nie je žiadny rozdiel, posudzovanie je vždy individuálne, len odborník nečlen strany sa musí na začiatku prevzatia funkcie aj stotožniť s programom politickej strany v oblasti príslušnej odbornosti. Je to ako tvrdenie odborníka člena politickej strany, že 2+2=4 a odborníka nečlena politickej strany, že 3+3=6. Oba názory sú odborné, len presadzovanie jedného z nich nie je programom strany.

Vráťme sa ku kauze „zlatých padákov“. Prečo sa situácia pri každej výmene vlády opakuje ?

PK: Táto situácia trvá už 20 rokov a opakuje sa po každej výmene vlády, pretože ešte ani jedna vláda neprijala jasné pravidlá pre odmeňovanie top manažmentov štátnych podnikov a štátnych akcioviek, včítane poskytovania odstupného pri odvolaní z funkcie. Vláda Ivety Radičovej stanovila pravidlá pre predstavenstvá a dozorné rady, akoby tým povedala „a“ a nepovedala „b“, pretože sa nedohodla na jednotných pravidlách  pre odmeňovanie generálnych riaditeľov a top manažmentov, stav zostal v podstate nezmenený.

Ako by teda podľa Vás malo byť riešené odstupné ?

PK: V rámci poslednej kauzy konkrétny názor vyslovil súčasný minister hospodárstva Tomáš Malatinský, ktorý je vo vláde práve odborníkom – nečlenom politickej strany a preto ho nemožno podozrievať z neodbornosti, ani z politickej predpojatosti.  Povedal (parafrázujem): „3 až 12 mesačné odstupné považujem za prijateľné, nad 12 mesiacov je už neprijateľné.“

Aká by mala byť mzda od ktorej sa odvíja aj výška odstupného  generálnych riaditeľov a top manažmentov, je pomerne zložitá problematika, ktorú by mali riešiť odborníci na odmeňovanie. Tí nech určia jej výšku v závislosti od  veľkosti firmy a jej ekonomických parametrov, miery zodpovednosti, ale aj motivácie na jej výsledkoch a politici by zase mali nájsť dohodu na určenie miery zodpovedajúcej spoločenskej únosnosti.

Vy ste svoje odstupné, ktoré vám bolo „na ruku“ vyplatené vo výške 137 tisíc eur  vrátili štátu jeho rozdaním na dobročinné projekty, prečo ?

PK:  Pochádzam z viacdetnej rodiny a s manželkou máme tiež viacdetnú rodinu a preto delenie sa o dobro je súčasťou nášho života. Vždy sa podľa svojich možností delíme o hmotné statky s tými, ktorí ich potrebujú. Preto som sa rozhodol, že celé odstupné rozdám na dobročinnosť.

 Ako ste vyberali príjemcov ?

PK: Každý človek žije v reálnom svete a s potrebou pomôcť sa stretáva často, ale toto bola mimoriadna situácia aj v dôsledku silnej  medializácie, hlavne po pomerne zosmiešňujúcej výzve jednej z televízii, aby „sa ľudia hlásili u mňa, lebo  možno ešte stihnú niečo dostať zo „zlatého padáku“. Po tejto výzve  mi došli desiatky zúfalých emailových a listových žiadostí, ktoré by neuspokojilo ani dvojnásobne veľké odstupné. Je mi to ľúto, lebo mnohí ľudia sa obracali na mňa s nádejou, že im ešte môžem pomôcť.

Ale predsa, mali ste nejaké kritériá pre prideľovanie pomoci ?

PK: Toto nebol systémový fond, aby sa dali stanoviť kritériá. Situácia sa podobala obrazu horiaceho domu z ktorého volá niekto o pomoc a vedľa neho je jazero v ktorom sa niekto topí. Koho zachránite skôr ?

Nezverejnenie mien osôb, ktorým ste dary poskytli môže vyvolať úvahy o tom, že ste sa s osobami dohodli?

PK: Zverejnené boli organizácie, ktoré boli upozornené, že budú zverejnené. Fyzický žiadatelia si neželali svoje zverejnenie a treba ich pochopiť, že  svoj „kríž“ a ťažký život  nie je nič, čím by sa chceli  zviditeľniť. Preto sú zverejnené len signifikantné znaky tejto pomoci.

Považujete poberanie podpory v nezamestnanosti vo vašom prípade za vec, ktorá je v poriadku?

PK: Áno, lebo podpora nahrádza príjem počas nezamestnanosti.

Prečo považujete rozdanie odstupného za jeho vrátenie štátu ?

PK:  Keď predseda KDH po mimoriadnom zasadnutí predsedníctva na tlačovke povedal, že som oznámil svoje rozhodnutie o ukončení členstva  v KDH a vrátení odstupného, vo všetkých médiách som našiel informáciu o tom, že odstupné vrátim štátu. Ak podľa politológie štát sú občania, organizácie a inštitúcie, ktoré zabezpečujú jeho fungovanie, tak rozdelenie odstupného formou dobročinnosti organizáciám a občanom v realizovanej štruktúre považujem za jeho vrátenie štátu.

 Prečo ste ukončili svoje členstvo v KDH, kde ste zastávali niektoré funkcie ?

PK:  Jedným zo základných princípov fungovania politiky je mocenský princíp, ktorému sa podriaďuje takmer všetko, od snahy po presadení zmeny až po vzťahy medzi stranami a dokonca funguje aj vo vnútri strán, čo však neznamená, že aj v politike nemôže byť kultúra v rôznych formách. Za jeden zo základných politických kultúrnych princípov považujem vzdať sa funkcie, alebo členstva v strane v prípadoch akým bola aj kauza „zlatých padákov.“ Považoval som ukončenie členstva za samozrejmosť aj keď som nič neukradol.

Chcete byť opäť aktívny v politike?

PK:  V politike sa nič nedá vylúčiť, ale nateraz zostáva „status quo“

Koniec