S prekvapením a bolesťou v srdci som prijal informáciu o odvolaní arcibiskupa Róberta Bezáka z vedenia trnavskej arcidiecézy, ktorého pokladám za muža viery, pravdy a nositeľa Kristovho odkazu lásky.

Som presvedčený, že svoj úrad vykonával vo vedomí zodpovednosti Bohu a poslušnosti pápežovi. V tomto duchu vnímam jeho pôsobenie ako „manažéra“ otvorenosti a odvahy riešiť zložitú minulosť, ale aj prijímať progresívne a zásadné riešenia pre budúcnosť  cirkvi v duchu katolíckej jurisdikcie a predpisov.

Oceňujem jeho otvorenosť  pre úsilie slovenských železničiarov všetkých spoločností a podnikov o hlbší prienik viery do ich života, keď prijal v októbri 2009 predsedníctvo sv. omše, počas ktorej bol oznámený dekrét rímskej kongregácie o vyhlásení sv. Kataríny Alexandrijskej za patrónku slovenských železničiarov.

Svoj postoj k ťažkej minulosti slovenského národa prejavil účasťou na pamätnom vlaku, ktorý ZSSK Slovensko a.s. vypravila zo žst. Poprad na podnet vtedajšieho ministra dopravy Jána Figeľa,  ako spomienku na 70. výročie  vypravenia prvého vlaku  židov zo Slovenska do Oswienčimu.

Účastníkmi vlaku bola židovská a kresťanská mládež, ktorá za účasti historikov a filozofov hľadala príčiny, čo sa to stalo s ľudstvom „Keď človek stratil človeka“, ako znel leitmotív spomienkovej akcie k najhroznejšej udalosti ľudstva – holokaustu.

Aj napriek nezvrátiteľnej skutočnosti odvolania verím, že arcibiskup Róbert Bezák zasial dobré semeno, ktoré svoje plody ešte len prinesie a v jeho ďalšom  živote ostáva verný Bohu, pápežovi, Cirkvi a slovenskému národu, ktorých úprimne miluje.

S úctou a vďakou

Pavel Kravec

V Trnavej Hore 1. júla 2012